Gánovce

PeriódaEpochatrvanie
KvartérHolocén0.012
Pleistocén2.588
ZostavovateľNatália Hudáčková, Peter Holec
Stratigrafia / Kenozoikum / Kvartér / Pleistocén
Geologická jednotka / Vnútorné Západné Karpaty / paleogén, neogén a kvartér karpatských kotlín
GPS koordináty49.0258 N 20.3322 E


Stav lokality

prístupná


Popis lokality

Lokalitu tvoria výskyty sladkovodného vápenca - travertíny. Gánovské travertíny sú národná prírodná pamiatka ktorá bola vyhlásená v roku 1972. Nachádzajú sa v okrese Poprad v katastrálnom území obce Gánovce. Význam lokality spočíva v jedinečnom náleze výliatku mozgu neandertálca a iných fosílií.


charakteristika paleoprostredia

Hornina predstavuje sladkovodný vápenec, výsledok výveru minerálnych vôd - pravdepodobne bol plytkovodným jazierkom, do ktorého padali zvyšky rastlín, ktoré sa nám zachovali do dnes. Keďže pri výveroch termálnych vôd môžu vznikať jedovaté CO2 výpary, ktoré ostávajú v najnižších častiach, zver, či neandertálec pri napájaní mohol uhynúť a padnúť do jazierka. Lokalita je významná najmä tým, že sa tu v rokoch okolo 1926 našiel výliatok mozgu neandertálca. Okrem výliatku mozgu neandertálca sa tu našli zvyšky lesného slona, žeriava, korytnačka bahenná, nosorožec, kôň, sob, diviak a iné. Vápencové horniny vznikajú aj v súčasnosti, ako prevažne chemogénne sedimenty - travertíny. V tomto prípade hovoríme o recentnom horninotvornom procese. V miestach výverov minerálnych vôd bohatých na Ca (HCO3)2 a vznikajú kopovité útvary.


Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho

Predmetom ochrany tejto prírodnej pamiatky je mimoriadne významné nálezisko fosílnej fauny a flóry v travertínoch z posledného interglaciálu a tiež archeologické a antropologické nálezisko. Cenný geologický a geomorfologický fenomén dokumentujúci vznik travertínu sedimentáciou z termálnych minerálnych vôd. Nález výliatku mozgu neandertálca. "V dobe, keď okolo prameňa rástli jedľové a smrekové lesy, v období, keď tu žili mamuty, kone, medvede, vlci, bobry, a ďalšie zvieratá, zahynul tu neznámy človek. O ňom samotnom nevieme holé nič: ani kto to bol, ani ako vyzeral, ani ako zomrel. V každom prípade tu našiel svoju smrť. Spadol na dno a bahnitá, minerálnymi látkami presýtená voda sa nad ním zavrela. Jeho telo sa postupne rozložilo, ale niektoré kosti odolali. V otvorenej a vyprázdnenej lebke začal narastať travertín. Presne okopíroval mozgovú dutinu a potom stvrdol. Človek zahynul, jeho mozog však ako skamenená myšlienka pretrval veky. Snáď sa zachovala aj časť lebky, ale objaviteľ odliatku - kamenársky majster K. Koki - ju pokladal za nezaujímavú a vyhodil ju. Len to najdôležitejšie - „skamenený mozog“ - uschoval pre Jaroslava Petrboka. " takto opísal vznik a okolnosti nálezu výliatku lebky Pavel Dvořák (1984). Až v roku 1949 nález druhovo určil antropológ Emanuel Vlček, ako výliatok mozgu neandertálca. Výsledok jeho práce bol niektorými vtedajšími kapacitami spochybňovaný. V 50. rokoch podrobili archeológovia gánovské nálezisko systematickému výskumu. V roku 1958 sa zišla medzinárodná komisia, ktorá potvrdila správnosť záverov bádateľským tímom a dôležitosť lokality. Výliatok je uložený v NM v Prahe, kópia sa nachádza v múzeu v Poprade.


Bližšie stratigrafické určenie

Vrchný Pleistocén


Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

záznamy 1 - 3 z celkového počtu: 3
NazovAutorRokPublikacia
Neandertaler der Tschechoslowakei.Vlček, E.1969kniha
Odkryté dejinyDvořák, P.1984kniha MLADÁ FRONTA
The pattern of evolution in Pleistocene human brain sizeSang-Hee Lee and Milford H. Wolpoff2004Paleobiology, 29(2), 2003, pp. 186–196

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite

záznamy 1 - 3 z celkového počtu: 3
Meno RodovéMeno DruhovéAutorTypTrieda
Homo sapiens neanderthalensissapiens steinheimensis Makrostavovce
korytnačkabahenná Makrostavovce
slonlesný Makrostavovce