Hajnáčka

PeriódaEpochatrvanie
NeogénPliocén5.332
Miocén23.03
ZostavovateľMartin Sabol
Stratigrafia / Kenozoikum / Neogén / Pliocén
Geologická jednotka / Vnútorné Západné Karpaty / pásmo neovulkanických pohorí
GPS koordináty


Stav lokality

opustená, zarastená


Popis lokality

Lokalita sa nachádza približne 1200 m jv. od rovnomennej obce (12 km jv. od mesta Fiľakovo). Nálezisko patrí do tzv. cerového bazaltového súvrstvia (5,03 – 1,16 mil. rokov). Na základe nálezov hlodavcov bola fosiliférna sekvencia lokality datovaná do spodnej časti vrchného pliocénu (spodný viláň, zóna MN 16a). Nálezisko sa rozprestiera na území bývalého maaru (580 x 370 m), ktorého pôvodný tufový val je dnes už oderodovaný. Samotný maar je v súčasnosti reprezentovaný len niekoľkými rokľami, z ktorých najväčšia sa nazýva Kostná dolina. Jej názov je odvodený od množstva fosílnych zvyškov zvierat, ktoré tu žili počas pliocénu na brehu maarového jazierka (maar Kostná dolina). Bázu maaru Kostná dolina tvoria pieskovce fiľakovského súvrstvia (egenburg) v nadloží s pliocénnym fosiliférnym vulkano-sedimentárnym komplexom, pozostávajúcim z redeponovaných spodnomiocénnych pieskov, lapilických tufov so xenolitmi, tufitických pieskov, tufitov s vložkami sivých tufitických pieskov až siltovcov, ílovitých pieskov a úlomkov bazaltových hornín. Najmladšie sedimenty (pravdepodobne vrchnopleistocénneho veku) pozostávajú z deluviálno-proluviálnych usadenín na západnom okraji maaru.


charakteristika paleoprostredia

Hajnáčka I reprezentuje lokalitu, kde konzervatívne taxóny prežívali vo vhodnom prostredí spolu s progresívnymi druhmi. Hajnáčska tafocenóza žila na brehu plytkého prietočného jazera, ktoré sa nachádzalo v bývalom bazaltovom maare. Okolie jazera tvorili bažiny, obkolesené hustým humídnym listnatým až zmiešaným pralesom s potôčikmi a stojatými vodami, ako aj s prítomnosťou stepí, resp. otvorených trávnatých plôch. Týmto sa toto životné prostredie líšilo od toho, ktoré prevládalo v okolí maaru v čase tvorby jeho primárnej sedimentárnej výplne, keď bol vyplnený eutrofným jazierkom, v ktorom dominovali jednobunkové heterotrofné peridinioidné dinoglageláty, pričom vo väčšej vzdialenosti od maaru rástli na suchom substráte lesy teplomilných ihličnanov (Tsuga, Abies, Picea, Pinus) so sporadickým výskytom krytosemenných rastlín (Carya, Acer). Fauna a flóra, ktorá žila v okolí maaru v čase tvorby jeho sekundárnej sedimentárnej výplne, tvorila pravdepodobne uniformný celok, zničený erupciou niektorej z blízkych sopiek. Doposiaľ sa však nevie, výbuch ktorej sopky zapríčinil zánik celej tafocenózy. Svoju úlohu tu určite zohrali aj výrony dusivých plynov a spád horúceho vulkanického popola, ktorý mohol byť veľmi rýchly, o čom svedčia nálezy uzavretých schránok lastúrnikov rodu Anodonta. Z paleobiogeografického pohľadu je hajnáčska tafocenóza dôkazom spoločného výskytu starobylých faunistických prvkov spolu s progresívnymi taxónmi v refúgiach s vhodnými životnými podmienkami aj napriek klimatickým zmenám. Dôležitú úlohu pritom zohralo aj anorganické prostredie, keď na vzniku tvaru krajiny sa podieľala v prvom rade vulkanická činnosť počas jednotlivých vulkanických fáz a v obdobiach medzi nimi.


Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho

Typová lokalita pre druh Parailurus hungaricus Kormos, 1934 (Ailuridae, Mammalia).


Bližšie stratigrafické určenie

Pliocén (spodný roman, spodná časť zóny MN 16 - MN 16a)


Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

záznamy 1 - 10 z celkového počtu: 13
NazovAutorRokPublikacia
Czech Republic and Slovak RepublicFejfar, O. & Sabol, M.2005In: Hoek Ostende, L. W. van den, Doukas, C. S. & Reumer, J. W. F. (eds.), The Fossil Record of the Eurasian Neogene Insectivores (Erinaceomorpha, Soricomorpha, Mammalia), Part I. Scripta Geologica, Special Issue 5, Leiden, 51-60.
Die plio-pleistozänen Wirbeltierfaunen von Hajnáčka und Ivanovce (Slowakei), ČSR. II. Microtidae und Cricetidae inc. sed. Fejfar, O.1961N. Jb. Geol. Paläont., Abh, 112, 1, Stuttgart, 48-82.
Die plio-pleistozänen Wirbeltierfaunen von Hajnáčka und Ivanovce (Slowakei), ČSR. III. Lagomorpha Fejfar, O.1961N. Jb. Geol. Paläont., Mh., 5, Stuttgart, 267-282.
Die plio-pleistozänen Wirbeltierfaunen von Hajnáčka und Ivanovce (Slowakei), ČSR. VII. Sus minor (Depéret, 1890). Hünermann. K.A.1971N. Jb. Geol. Paläont., Mh., 4, Stuttgart, 213-230.
Die plio-pleistozänen Wirbeltierfaunen von Hajnáčka und Ivanovce (Slowakei), ČSSR. IV. Schildkröten-Testudines. Mlynarski, M.1963N. Jb. Geol. Paläont., Abh, 118, 3, Stuttgart, 231-244.
Die plio-pleistozänen Wirbeltierfaunen von Hajnáčka und Ivanovce I. Die Fundumstände und Stratigrafie.Fejfar, O.1961Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie, Abh. 111 (3), Stuttgart, 257-273.
Early Late Pliocene site of Hajnáčka I (Southern Slovakia) – geology, palaeovolcanic evolution, fossil assemblages and paleoenvironment. Sabol, M., Konečný, V., Vass, D., Kováčová, M., Ďurišová, A. & Túnyi, I.2006Courier Forschungsinstitut Senckenberg, 256, Frankfurt am Main, 261-274.
Early Villanyian site of Hajnáčka I (Southern Slovakia), Paleontological research 1996-2000.Sabol, M. (ed.)2004Gemer-Malohont Museum in Rimavská Sobota, Bratislava, 144.
Neues aus dem Villafranchium von Hajnáčka bei Filakovo (Slowakei, ČSSR).Fejfar, O., Heinrich, W.-D. & Heintz, É.1990Quartärpaläontologie, 8, Berlín, 47-70.
Nové paleontologické výskumy na lokalitě Hajnáčka u FilákovaFejfar, O.1957Čas. min. geol., 2, Praha, 72-73.

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite

záznamy 41 - 46 z celkového počtu: 46
Meno RodovéMeno DruhovéAutorTypTrieda
Talpa sp. MikroLipotyphla
TalpafossilisPetényi, 1864MikroLipotyphla
Talpacf. minorFreudenberg, 1914MikroLipotyphla
TapirusarvernensisDevéze & Bouillet, 1827MakroPerissodactyla
TrogontheriumminusNewton, 1890MikroRodentia
Ungaromyssp. MikroRodentia