Hajnáčka

Stav lokality

opustená, zarastená

Popis lokality

Lokalita sa nachádza približne 1200 m jv. od rovnomennej obce (12 km jv. od mesta Fiľakovo). Nálezisko patrí do tzv. cerového bazaltového súvrstvia (5,03 – 1,16 mil. rokov). Na základe nálezov hlodavcov bola fosiliférna sekvencia lokality datovaná do spodnej časti vrchného pliocénu (spodný viláň, zóna MN 16a). Nálezisko sa rozprestiera na území bývalého maaru (580 x 370 m), ktorého pôvodný tufový val je dnes už oderodovaný. Samotný maar je v súčasnosti reprezentovaný len niekoľkými rokľami, z ktorých najväčšia sa nazýva Kostná dolina. Jej názov je odvodený od množstva fosílnych zvyškov zvierat, ktoré tu žili počas pliocénu na brehu maarového jazierka (maar Kostná dolina). Bázu maaru Kostná dolina tvoria pieskovce fiľakovského súvrstvia (egenburg) v nadloží s pliocénnym fosiliférnym vulkano-sedimentárnym komplexom, pozostávajúcim z redeponovaných spodnomiocénnych pieskov, lapilických tufov so xenolitmi, tufitických pieskov, tufitov s vložkami sivých tufitických pieskov až siltovcov, ílovitých pieskov a úlomkov bazaltových hornín. Najmladšie sedimenty (pravdepodobne vrchnopleistocénneho veku) pozostávajú z deluviálno-proluviálnych usadenín na západnom okraji maaru.

charakteristika paleoprostredia

Hajnáčka I reprezentuje lokalitu, kde konzervatívne taxóny prežívali vo vhodnom prostredí spolu s progresívnymi druhmi. Hajnáčska tafocenóza žila na brehu plytkého prietočného jazera, ktoré sa nachádzalo v bývalom bazaltovom maare. Okolie jazera tvorili bažiny, obkolesené hustým humídnym listnatým až zmiešaným pralesom s potôčikmi a stojatými vodami, ako aj s prítomnosťou stepí, resp. otvorených trávnatých plôch. Týmto sa toto životné prostredie líšilo od toho, ktoré prevládalo v okolí maaru v čase tvorby jeho primárnej sedimentárnej výplne, keď bol vyplnený eutrofným jazierkom, v ktorom dominovali jednobunkové heterotrofné peridinioidné dinoglageláty, pričom vo väčšej vzdialenosti od maaru rástli na suchom substráte lesy teplomilných ihličnanov (Tsuga, Abies, Picea, Pinus) so sporadickým výskytom krytosemenných rastlín (Carya, Acer). Fauna a flóra, ktorá žila v okolí maaru v čase tvorby jeho sekundárnej sedimentárnej výplne, tvorila pravdepodobne uniformný celok, zničený erupciou niektorej z blízkych sopiek. Doposiaľ sa však nevie, výbuch ktorej sopky zapríčinil zánik celej tafocenózy. Svoju úlohu tu určite zohrali aj výrony dusivých plynov a spád horúceho vulkanického popola, ktorý mohol byť veľmi rýchly, o čom svedčia nálezy uzavretých schránok lastúrnikov rodu Anodonta. Z paleobiogeografického pohľadu je hajnáčska tafocenóza dôkazom spoločného výskytu starobylých faunistických prvkov spolu s progresívnymi taxónmi v refúgiach s vhodnými životnými podmienkami aj napriek klimatickým zmenám. Dôležitú úlohu pritom zohralo aj anorganické prostredie, keď na vzniku tvaru krajiny sa podieľala v prvom rade vulkanická činnosť počas jednotlivých vulkanických fáz a v obdobiach medzi nimi.

Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho

Typová lokalita pre druh Parailurus hungaricus Kormos, 1934 (Ailuridae, Mammalia).

Bližšie stratigrafické určenie

Pliocén (spodný roman, spodná časť zóny MN 16 - MN 16a)

Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite