Plavecký kras - j. Tmavá  skala.

PeriódaEpochatrvanie
KvartérHolocén0.012
Pleistocén2.588
ZostavovateľPeter Holec, Natália Hudáčková
Stratigrafia / Kenozoikum / Kvartér / Pleistocén
Geologická jednotka / Vnútorné Západné Karpaty / paleogén, neogén a kvartér karpatských kotlín
GPS koordináty48.4823 N 17.2648 E


Stav lokality

jaskyňa


Popis lokality

Tmavá skala sa nachádza jv od Plaveckého Mikuláša, na pravej strane Mokrej doliny pod vrchom Polámané vo výške 500 m n. m. Vchod do jaskyne je exponovaný k severu približne 40 m nad potokom oproti jaskyni Dzeravá skala. Ide o chodbu s - j smeru, dlhú 50 m, ukončenú väčším priestorom. Jaskyniari predpokladajú jej ďalšie pokračovanie. Maximálna šírka chodby je 8,5 m, výška 1,5 - 2, na konci jaskyne až 4 m. Vznik jaskynného priestoru sa dáva do súvisu s potokom pretekajúcim Mokrou dolinou. Sedimentácia jaskynných nánosov prebehla pravdepodobne na konci pleistocénu. Otvor do jaskyne sa nachádza v 3 - 10 m vysokej stene, na ktorej môžeme pozorovať styk vápencov a kremitých pieskovcov. V jaskyni sa našlo veľa zvyškov fosílnych stavovcov. V jaskyni boli najdené fosílne zvyšky pleistocénnej fauny spolu s kostrovým materialom fauny holocénu. Zistili sa i stopy po činnosti človeka (črepy od neolitu až po stredovek). Dominantným prvkom v pleistocénnej faune jaskyne bol medveď jaskynný - Ursus ex. gr. spelaeus Rosenm. Jeho kosti a zuby sa v jaskynných sedimentoch nachádzajú v hojnom počte. Sú však veľmi často poškodené. Odhaduje sa, že jaskynné sedimenty by mohli obsahovať zvyšky desiatok jedincov mnohých generácií druhu. Z ďalšej fauny sú zastúpené hyena,lev jaskynný, žaby, plazy, malé cicavce (rody Microtus, Sorex, Clethrionomys, Cricetus.. ), netopiere ( rody Myotis, Rhinolophus, Plecotus?, Barbastella? a ďalšie), tchor (Mustela putorius (Linne)), kuna (Martes martes (Linne) a ďalšie kunovité šelmy, líšky (Vulpes vulpes (Linne), Vulpes sp.), kôň (Equus sp.), zástupcovia z čeľade Bovidae (Ovis alebo Capra) a z čeľade jeleňovitých. Keďže fauna je v sedimentoch uložená chaoticky a premiešaná, môže byť vek stanovený len približne v rozmedzí (posledný interglaciál?) posledný glaciál až holocén.


charakteristika paleoprostredia

Pre pleistocén v Európe je príznačné striedanie dôb ľadových a medziľadových. Z územia Slovenska sú doložené horské zaľadnenia Slovenských Beskýd, Malej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier. Na základe morén boli vo Vysokých Tatrách zistené pozostatky troch zaľadnení. Južnejšie územie Slovenska sa nachádzalo v priľadovcovej - periglaciálnej oblasti. Periglaciál je územie vzdialené viac ako 200 km od čela ľadovcov, na ktorom priemerná teplota neprekročila + 10°C. Krajinu pokrývala vo vyšších polohách tundra, v nížinách step. V studených periódach dochádzalo k vyvievaniu drobného prachu - spraše. V medziľadových dobách, stúpla vlhkosť a oteplilo sa spraše sa prestali ukadať.


Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho


Bližšie stratigrafické určenie

Pleistocén


Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

záznamy 1 - 2 z celkového počtu: 2
NazovAutorRokPublikacia
Jaskyňa Tmavá SkalaP. Holec, M. Sabol, Kernátsová, J a Kováčová-Slamková, M.1998Slovenský Kras, XXXIV, 1998, 141-158
Jaskynný medveď (Ursus spelaeus Rosenmüller et Heinroth) z jaskyne Tmavá skala.M. Sabol1998Mineralia Slovaca, 30, 4, Bratislava, 285-308.

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite

záznamy 1 - 5 z celkového počtu: 5
Meno RodovéMeno DruhovéAutorTypTrieda
Crocuta sp. Makrostavovce
Martes martes (Linne)Makrostavovce
Putoriusputorius(Linne)Makrostavovce
UrsusspaeleusRosenm. et HeinrothMakrostavovce
Vulpesvulpes(Linne)Makrostavovce