* Stratigrafická tabuľka je prevzatá z wikipédie
eón éra perióda[1] epocha vek Trvanie hlavné udalosti špecifické fosílie
mil. r.[2] ±[3]
Fanero-
zoikum		 Kenozoikum Kvartér[4] Holocén   0,0118 usadenie sa človeka  
Pleistocén mladý 0,126 vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka H. sapiens
Neandertálec
H. erectus
stredný (Jonian) 0,781
starý (Kalábr) 1,806
najstarší (Gelas) 2,588   H. habilis
Neogén[5] Pliocén Piacenz (Piačenz) 3,600 Abel, Lucy
Zanclean 5,332  
Miocén Panón 6,2    
Sarmat 11,6
Báden 12,9
Karpat 15,97
Ottnang 17,5
Eggenburg 20,05
Eger 23,03
Paleogén[6] Oligocén Chatt 28,4 0,1    
Rupel 33,9 0,1
Eocén Priabón 37,2 0,1 prvé moderné cicavce  
Bartón 40,4 0,2
Lutét 48,6 0,2
Ypres (Ypress) 55,8 0,2
Paleocén Tanet 58,7 0,2    
Seland (?) 61,7 0,2
Dán 65,5 0,3
Mezozoikum Krieda vrchná krieda Mástricht 70,6 0,6 oddelenie rozpad Gondwany
rozkvet a vyhynutie dinosaurov
prvé cicavce s placentou		 amonity
Kampán 83,5 0,7
Santón 85,8 0,7
Koňak 89,3 1,0
Turón 93,5 0,8
Cenoman 99,6 0,9
spodná krieda Alb 112,0 1,0  
Apt 125,0 1,0
Barém 130,0 1,5
Hoteriv 136,4 2,0
Valanžin (Valangin) 140,2 3,0
Berias 145,5 4,0
Jura vrchná jura
malm		 Titón 150,8 4,0 cicavce vačkovce, prvé vtáky
prvé krytosemenné rastliny
Kimeridž 155,7 4,0
Oxford 161,2 4,0
stredná jura
dogger		 Kelovej 164,7 4,0  
Bat 167,7 3,5
Bajok 171,6 3,0
Álen 175,6 2,0
spodná jura
lias		 Toark 183,0 1,5 rozdelenie Pangey
Pliensbach 189,6 1,5
Sinemúr 196,5 1,0
Hetanž 199,6 0,6
Trias vrchný trias Rét 203,6 1,5 prvé dinosaury
vajcorodé cicavce		 keratity
Norik 216,5 2,0
Karn 228,0 2,0
stredný trias Ladin 237,0 2,0
Anis 245,0 1,5
spodný trias Olenek 249,7 0,7
Indu (?) 251,0 0,4
Paleozoikum Perm Loping Čchangsing (?) 253,8 0,7 veľké permské vymieranie  
Wuťiapching (?) 260,4 0,7
Guadalup Capitan 265,8 0,7    td>
Word 268,0 0,7
Road 270,6 0,7
Cisural Kungur 275,6 0,7    
Artinsk 284,4 0,7
Sakmar 294,6 0,8
Assel 299,0 0,8
Karbón Penssylván Gžel 303,9 0,9 rozmach hmyzu
prvé plazy
prvé primitívne stromy veľkého vzrastu
vznik kontinentu Pangea		  
Kasimov 306,5 1,0
Moskov 311,7 1,1
Baškir 318,1 1,3
Mississip Serpuchov 326,4 1,6  
Visén 345,3 2,1
Turnén 359,2 2,5
Devón Vrchný devón Famen 374,5 2,6 prvé obojživelníky, papraďorasty  
Frasn 385,3 2,6
Stredný devón Givet 391,8 2,7  
Eifel 397,5 2,7
Spodný devón Ems 407,0 2,8  
Prág 411,2 2,8
Lochkov 416,0 2,8
Silúr Přídolí Přídol 418,7 2,7 prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach eurypteridy
Ludlow Ludford 421,3 2,6
Gorst 422,9 2,5
Wenlock Homer 426,2 2,4
Sheinwood 428,2 2,3
Llandover Telych (?) 436,0 1,9
Éron 439,0 1,8
Rhuddan 443,7 1,5
Ordovik Vrchný ordovik Hirnant (?) 445,6 1,5 jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov graptolity
Kat (?) 455,8 1,6
Sandb (?) 460,9 1,6
Stredný ordovik Darriwil (?) 468,1 1,6
Daping (?) 471,8 1,6
Spodný ordovik Flo (?) 478,6 1,7
Tremadok 488,3 1,7
Kambrium Furong   492[7] - kambrická explózia trilobity
  496 -
Pajb (?) 499
Séria 3 Gužang (?) 503 -
Drum (?) 506,5 -
  510 -
Séria 2   515 -
  521
Terreneuv (?)   528 -
Fortun (?) 542,0 1,0
koniec prekambria[8]
Protero-
zoikum[9]		 Neo-
protero-
zoikum		 Ediakarium (?)   630 - prvé mnohobunkovce, červy  
Kryogenium (?) Varanger (?)   650 - Varangerské zaľadnenie
Sturt   850 -
Tonium (?)   1 000 - vznik kontinentu Rodinia
Mezo-
protero-
zoikum		 Stenium (?)   1 200 -   akritarchy
Ektazium (?)   1 400 -
Kalymnium (?)   1 600 -
Paleo-
protero-
zoikum		 Staterium (?)   1 800 - vznik kontinentu Columbia  
Orosirium (?)   2 050 - prvé eukaryoty,
zvyšuje sa obsah kyslíka
Rhyacium (?)   2 300 -
Siderium (?)   2 500 -
Archaikum[10] Neoarchaikum   2 800 - mizne metán
mizne oxid uhličitý,
archeobaktérie		 stromatolity
Mezoarchaikum   3 200 -
Paleoarchaikum   3 600 -
Eoarchaikum   nedef.
(3800)		 -
Hadaikum[11][12]   nedef.
(4 550)		 - vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry