Rohožník - Konopiská

PeriódaEpochatrvanie
NeogénPliocén5.332
Miocén23.03
ZostavovateľRadoslav Biskupič
Stratigrafia / Kenozoikum / Neogén / Miocén
Geologická jednotka / Vnútorné Západné Karpaty / paleogén, neogén a kvartér karpatských kotlín
GPS koordináty48.264 N 17.0953 E


Stav lokality

Prístupná - priamo na lokalitu vedie asfaltová cesta. Bývalá ťažobná jama je v súčasnosti zrekultivovaná a z veľkej časti zatopená vodou, pohyb na lokalite je preto značne obmedzený.


Popis lokality

Obec Rohožník leží na východnom okraji Viedenskej panvy pri západnom úpätí Malých Karpát približne 15 km severovýchodne od mestečka Malacky. Lokalita Konopiská, ktorú predstavuje bývalé ílovisko a jeho blízke okolie, sa rozprestiera južne od obce, približne 900 m na juhozápad od železničnej stanice. Nálezisko bolo objavené začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia počas geologických prieskumov okolia Rohožníka. Vzorky z vrtných jadier boli podrobené mikropaleontologickým analýzam foraminiferových spoločenstiev, na základe ktorých bolo možné bližšie stratigrafické začlenenie jednotlivých vzoriek do stredného bádenu (spiroplektaminová zóna), vrchného bádenu (buliminovo - bolivinová zóna) a spodného sarmatu (stredný miocén). Vo vrstvách spodného sarmatu boli identifikované tri foraminiferové biozóny: zóna Elphidium reginum (zóna veľkých elfidií), zóna Elphidium hauerianum a zóna s Protelphidium tuberculatum. Vek vzoriek jedného z vrtov bol stanovený ako panónsky (vrchný miocén). S ťažbou ílu pre potreby cementárskeho kombinátu “Záhorie“ sa na lokalite Konopiská začalo v roku 1976. S istými nepravidelnými prestávkami trvala ťažba v tejto lokalite až do roku 1998. Keď v roku 1998 došlo k pozastaveniu ťažby ílu, dosiahla celková rozloha ťažobnej jamy plochu o rozlohe vyše 10 ha. V niekdajšom ílovisku a v jeho blízkom okolí boli počas ťažby ílu, ako aj pri rôznych príležitostných výkopových prácach odkryté morské sedimenty vrchného bádenu a spodného sarmatu obsahujúce bohaté fosílne zvyšky prevažne morských organizmov. Na lokalite dominujú prevažne pelitické sedimenty, ktoré zastupujú vrstvy sivých a žltosivých ílovcov. Generálny smer sklonu strednomiocénnych vrstiev odkrytých v ílovisku je 5 – 10° na sever až severozápad. Na nálezisku sú vo veľkej miere zastúpené predovšetkým vrchnobádenské sedimenty studienčanského súvrstvia foraminiferovej buliminovo – bolivinovej zóny. Prevládajú najmä fácie sivých, modrosivých až zelenosivých vápnitých ílovcov, sivých bioturbovaných vápnitých ílovcov a fácia sivožltých ílovcov. V pelitických sedimentoch sú miestami vyvinuté vrstvičky, alebo podlhovasté šošovkovité telesá sivožltých organodetritických slieňovcov, ako i sivých riasových organodetritických slieňovcov, ktoré miestami prechádzajú až do tenkých vrstiev riasových litavských vápencov. V nadloží sú na niektorých miestach vyvinuté nepravidelné šošovkovité vrstvy pieskov, pieskov s obsahom valúnov a horizonty jemných sivých až sivožltých piesčito-ílovitých sedimentov s občasnými tenkými vložkami štrkov. Vo vrstvách vrchného bádenu boli objavené hojné fosílne zvyšky morských bezstavovcov, ktoré reprezentujú dierkavce, machovky, hubky, ramenonožce, koralovce (solitárne, koloniálne), lastúrniky, ulitníky, klovitovce, chitóny, mnohoštetinavce, ostnatokožce (ježovky, hviezdovky), ostrakódy, fúzonôžky, desaťnožce. Stavovce zastupujú najmä nálezy zvyškov drsnokožcov (žraloky, raje) a kostnatých rýb; fosílne ostatky cicavcov patria k veľmi zriedkavým nálezom. V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli z vrstiev sivých vápnitých ílovcov opísané nálezy kostrových zvyškov bezzubej veľryby (podrad Mysticeti) druhu Mesocetus hungaricus KADIC. Ďalším významným objavom boli nálezy ostatkov zubatej veľryby (podrad Odontoceti) – sladkovodného delfína podčeľade Pomatodelphininae. Okrem bohatej fauny sa na lokalite v niektorých horizontoch vyskytujú hromadné výskyty červených koralinných rias, ako i zvyšky suchozemskej flóry splavenej zo súše (zuhoľnatené drevá, semienka, listy, šišky). Stredný miocén je na lokalite zastúpený aj usadeninami spodného sarmatu holíčskeho súvrstvia mohrensterniovej a spodnej erviliovej zóny. Podľa zonácie sarmatských dierkavcov sa tieto vrstvy priraďujú do troch biozón: zóna Elphidium reginum (zóna veľkých elfidií), zóna Elphidium hauerianum a zóna s Protelphidium tuberculatum. V ílovisku boli odkryté vrstvy sivých až sivožltých ílovcov, ako i organodetritické lumachelové piesky až piesčité íly s nahromadenými schránkami sarmatských mäkkýšov spoločne s preplavenými fosíliami ováľaných schránok bádenských ulitníkov a lastúrnikov. Vrstvy sarmatu sú bohaté na výskyt fosílií dierkavcov a ostrakódov, ako i mäkkýšov (lastúrniky, ulitníky). Vo vrstvách sivých ílovcov sa vzácne vyskytujú aj zvyšky suchozemských ulitníkov splavených z pevniny. Zo sarmatských sedimentov pochádzajú aj vzácne nálezy zvyškov suchozemského cicavca z čeľade Cervidae, identifikované ako Dicrocerus cf. grangeri COLBERT.


Charakteristika paleoprostredia

Počas vrchného bádenu prebiehala sedimentácia na okraji panvy v blízkosti pevniny v pokojných podmienkach prevažne v morskom prostredí s normálnou salinitou v zónach infralitorálu až cirkalitorálu s občasnými epizódami brachyhalinnej sedimentácie. V hlbších oblastiach panvy, v dôsledku lokálneho zníženia dynamiky vody a jej nedostatočného vetrania, občas dochádzalo k zhoršeniu podmienok prostredia a zníženiu obsahu kyslíka v oblastiach pri morskom dne. Nájdené spoločenstvá bezstavovcov poukazujú na podmienky teplého tropického až subtropického prostredia. V spodnom sarmate možno predpokladať prostredie so zníženou salinitou vody so sedimentáciou v zónach plytšieho neritika.


Význam lokality z hľadiska ekonomicko – hospodárskeho

V minulosti prebiehala na lokalite intenzívna ťažba ílov pre potreby závodu na výrobu cementu. V súčasnosti sa už ťažba nerastnej suroviny nevykonáva, ílovisko je zrekultivované a zatopené vodou. Vedecký význam lokality spočíva najmä z dôvodu nálezov vysoko diverzifikovaných spoločenstiev morských organizmov. Z lokality tiež pochádzajú vzácne, zriedkavé nálezy kostrových zvyškov morských, sladkovodných a suchozemských cicavcov.


Bližšie stratigrafické určenie

Miocén (stredný báden, vrchný báden, spodný sarmat, panón)


Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

záznamy 1 - 10 z celkového počtu: 15
NazovAutorRokPublikacia
Mikropaläontologische und biostratigraphische Untersuchung einiger Bohrproben aus der weiteren Umgebung von Rohožník.Čierna, E.1973Acta Univer. Comeniana, 26, 113-187, Bratislava
Das Sarmat der Tschechoslowakei und seine Molluskenfauna. Švagrovský, J.1971Acta Geologica et Geographica Universitatis Comeniae, Geologica 20, 1–473.
Fisch-Otolithen aus dem oberen Baden (Miozän) des nordöstlichen Teiles des Wiener Beckens (Gebiet von Rohožník).Holec, P.1973Goelogický zborník Geologica carpathica, 24, 2, 393-414, Bratislava
Fisch-Otolithen aus dem Baden (Miozän) des nordöstlichen Teiles des Wiener Beckens und der Donau-Tiefebene. Holec, P.1975Goelogický zborník Geologica carpathica, 26, 2, 253-266, Bratislava
Bádenské a sarmatské ostrakódy íloviska v Rohožníku. Kučerová, K.1986Region. geológia Západných Karpát, 21, 113-115, Bratislava
Anomálie schránok mäkkýšov z vrchnobádenských sedimentov lokalít okolia Malých Karpát.Meszároš, Š.1986Západné Karpaty, Séria Paleontológia, 11, Bratislava
Results of preliminary studies of the molluscan fauna from the Rohožník locality. Hladilová, Š.1991Scripta, Geology, 21, 91-97, Brno
Neogene sequences.Kováč, M., Baráth, I., Marko, F., Šútovská, K., Uher, P., Hladilová, Š., Fordinál ,K., Tuba, L.1991In: Kováč, M., Michalík, J., Plašienka, D., Putiš, M., (Eds.): Malé Karpaty Mts. Geology of the Alpine – Carpathian junction. Guide to excursions. Bratislava, 61-74.
Boring ichnofossils on Mollusc Shells from the late Badenian at Rohožník (Malé Karpaty Mts., Slovakia).Pek, I., Mikuláš, R., Lysáková, G.1997Zemní plyn a nafta, 42, 1, 47-55, Hodonín
Stable Isotope record in Miocene Fossils and Sediments from Rohožník (Vienna Basin, Slovakia).Hladilová, Š., Hladíková, J. & Kováč, M.1998Slovak Geol. Mag., 4, 2, Bratislava

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite

záznamy 1 - 20 z celkového počtu: 341
Meno RodovéMeno DruhovéAutorTypTrieda
Acanthocardiaturonica(Hörnes, 1861)MakroMollusca: Bivalvia
Aequipectenscabrellus(Lamarck, 1819)MakroMollusca: Bivalvia
Aequipectenmalvinae(Dubois, 1831)MakroMollusca: Bivalvia
Aequipectenelegans(Andrzejowski, 1830)MakroMollusca: Bivalvia
Aequipectencf. diaphanus(Dubois, 1831)MakroMollusca: Bivalvia
AfrocardiumhirsutumBronn, 1831 MakroMollusca: Bivalvia
Agapiliapicta(Férussac, 1825)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniavenus(d´Orbigny, 1852)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniatransiens(Sacco, 1895)MakroMollusca: Gastropoda
AlvaniatenuicostataBaluk, 1975MakroMollusca: Gastropoda
AlvaniasublaevigataBoettger, 1907MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniapunctura(Montagu, 1803)MakroMollusca: Gastropoda
AlvaniaproductilisBoettger, 1907MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniaperregularis(Sacco, 1895)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniapartschi(Hörnes, 1856)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniaoceani(d´Orbigny, 1852)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniamiocrassicosta(Sacco, 1895)MakroMollusca: Gastropoda
AlvaniamiocenicaSacco, 1895MakroMollusca: Gastropoda
Alvanialachesis(Basterot, 1825)MakroMollusca: Gastropoda
Alvaniahungarica(Bohn - Havas, 1973)MakroMollusca: Gastropoda