| ID | 7 |
|---|
| Nazov | Dreveník |
|---|
| Stratigrafia | Pliocén |
|---|
| Geologická jednotka | paleogén, neogén a kvartér karpatských kotlín |
|---|
| Gps Longitude | 48.9361 |
|---|
| Gps Latitude | 20.5151 |
|---|
| Stav lokality | lom na obkladový kameň - travertín |
|---|
| Popis lokality | Lokalitou je stále aktívny lom na travertín. V lome na drevenícky travertín boli nájdené viaceré fosílie rastlín a živočíchov či už ako odtlačky, alebo kostrový materiál. K najzaujímavejším nálezom patria : skamenené vajíčko kulíka riečneho, mastodonty a mamut. Ide o najsevernejší nález tohto druhu v rámci Slovenska. V súčasnosti je v blízkosti lokality vybudovaný náučný chodník, turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s niekoľkými travertínovými kopami, ktoré predstavujú významný prírodný fenomén tejto časti Spiša. Dĺžka chodníka je 14,5 kilometra. Začína sa pri minerálnom prameni na Sivej Brade . Náučný chodník vedie zo Sivej Brady na východ k prírodnej pamiatke Jazierko na pažiti, ktorá je živou travertínovou kopou. Chodník ďalej obchádza múry Spišskej Kapituly a za Spišským Podhradím stúpa na Spišský hrad stojaci na najvyššej spišskej travertínovej kope. Najväčším travertínovým útvarom na Slovensku je vrch Dreveník (609 metrov) nad obcou Žehra, ktorý v roku 1953 vyhlásili za prírodnú rezerváciu. Hrúbka dreveníckych travertínov miestami dosahuje až 100 metrov. Plošinatý vrch vznikol na konci treťohôr spojením niekoľkých travertínových kôp. Okraje vrchu sa v dôsledku zvetrávania a blokového zosúvania rozpadávajú na skalné veže a rokliny. Náučný chodník smeruje popri barokovo-klasicistickom kaštieli zo 17. storočia v obci Hodkovce do obce Žehra, kde sa končí. Žehra je známa vďaka vzácnemu rímskokatolíckemu Kostolu sv. Ducha, v ktorom sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby. |
|---|
| charakteristika paleoprostredia | Travertín vzniká vylučovaním (precipitáciou) z vody bohatej na Ca (HCO3)2. Dažďová voda obohatená oxidom uhličitým preniká pod povrch priepustnými horninami, ako napr. vápence. Pri prenikaní cez ne ich voda rozpúšťa a prijíma ďalší rozpustený vápnik. Proces rozpúšťania často uľahčuje oxid uhličitý juvenilného postvulkanického pôvodu. Voda obohatená o Ca(HCO3)2, využívajúc často tzv. gaslift, čiže tlak CO2, stúpa prostredníctvom nehomogenít v horninách, spravidla puklinami, na povrch. Na povrchu pokles teploty a tlaku za súčinnosti niektorých rias alebo rastlín vedie k vyzrážaniu CaCO3 v okolí výveru resp. minerálneho alebo termálneho prameňa. Pribúdaním nových a nových vrstvičiek CaCO3 vzniká travertínová kopa s kráterom, z ktorého vyteká prameň. |
|---|
| Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho | Národná prírodná rezervácia Dreveník. Územie s mimoriadnym vedeckým významom. Travertínový útvar (kopa) vytvorený z prameňov minerálnych vôd na geologickom zlome, najstarší v okolí Spišského Podhradia. Rozmanité vežovité útvary, puklinové jaskyne a priepasti, fosílne nálezy, vzácne a rozmanité rastlinstvo, archeologické nálezy. |
|---|
| Bližšie stratigrafické určenie | Pliocén - Pleistocén |
|---|