Dreveník
Perióda | Epocha | trvanie |
---|---|---|
Neogén | Pliocén | 5.332 |
Miocén | 23.03 |
Zostavovateľ | Natália Hudáčková |
---|---|
Stratigrafia | / Kenozoikum / Neogén / Pliocén |
Geologická jednotka | / Vnútorné Západné Karpaty / paleogén, neogén a kvartér karpatských kotlín |
GPS koordináty |
Stav lokality
lom na obkladový kameň - travertín
Popis lokality
Lokalitou je stále aktívny lom na travertín. V lome na drevenícky travertín boli nájdené viaceré fosílie rastlín a živočíchov či už ako odtlačky, alebo kostrový materiál. K najzaujímavejším nálezom patria : skamenené vajíčko kulíka riečneho, mastodonty a mamut. Ide o najsevernejší nález tohto druhu v rámci Slovenska. V súčasnosti je v blízkosti lokality vybudovaný náučný chodník, turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s niekoľkými travertínovými kopami, ktoré predstavujú významný prírodný fenomén tejto časti Spiša. Dĺžka chodníka je 14,5 kilometra. Začína sa pri minerálnom prameni na Sivej Brade . Náučný chodník vedie zo Sivej Brady na východ k prírodnej pamiatke Jazierko na pažiti, ktorá je živou travertínovou kopou. Chodník ďalej obchádza múry Spišskej Kapituly a za Spišským Podhradím stúpa na Spišský hrad stojaci na najvyššej spišskej travertínovej kope. Najväčším travertínovým útvarom na Slovensku je vrch Dreveník (609 metrov) nad obcou Žehra, ktorý v roku 1953 vyhlásili za prírodnú rezerváciu. Hrúbka dreveníckych travertínov miestami dosahuje až 100 metrov. Plošinatý vrch vznikol na konci treťohôr spojením niekoľkých travertínových kôp. Okraje vrchu sa v dôsledku zvetrávania a blokového zosúvania rozpadávajú na skalné veže a rokliny. Náučný chodník smeruje popri barokovo-klasicistickom kaštieli zo 17. storočia v obci Hodkovce do obce Žehra, kde sa končí. Žehra je známa vďaka vzácnemu rímskokatolíckemu Kostolu sv. Ducha, v ktorom sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby.
charakteristika paleoprostredia
Travertín vzniká vylučovaním (precipitáciou) z vody bohatej na Ca (HCO3)2. Dažďová voda obohatená oxidom uhličitým preniká pod povrch priepustnými horninami, ako napr. vápence. Pri prenikaní cez ne ich voda rozpúšťa a prijíma ďalší rozpustený vápnik. Proces rozpúšťania často uľahčuje oxid uhličitý juvenilného postvulkanického pôvodu. Voda obohatená o Ca(HCO3)2, využívajúc často tzv. gaslift, čiže tlak CO2, stúpa prostredníctvom nehomogenít v horninách, spravidla puklinami, na povrch. Na povrchu pokles teploty a tlaku za súčinnosti niektorých rias alebo rastlín vedie k vyzrážaniu CaCO3 v okolí výveru resp. minerálneho alebo termálneho prameňa. Pribúdaním nových a nových vrstvičiek CaCO3 vzniká travertínová kopa s kráterom, z ktorého vyteká prameň.
Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho
Národná prírodná rezervácia Dreveník. Územie s mimoriadnym vedeckým významom. Travertínový útvar (kopa) vytvorený z prameňov minerálnych vôd na geologickom zlome, najstarší v okolí Spišského Podhradia. Rozmanité vežovité útvary, puklinové jaskyne a priepasti, fosílne nálezy, vzácne a rozmanité rastlinstvo, archeologické nálezy.
Bližšie stratigrafické určenie
Pliocén - Pleistocén
Zoznam článkov venujúcich sa lokalite
Nazov | Autor | Rok | Publikacia |
---|---|---|---|
Paleoekológia a diverzita neogénnych chobotnantcov (Proboscidea, Mammalia) na území Západných Karpát ... | Csaba Tóth | 2010 | Mineralia Slovaca, Vol.42, No. 5-6 (1992), s. 439-452 |
Výliatky zubov mastodonta druhu Mammut borsoni (Hays, 1843) v drevenickom travertíne pri Spišskom Podhradí | Peter Holec | 1992 | Mineralia Slovaca, Vol. 24, No. 5-6 (1992), s. 467-469 |
Zoznam Fosílí nájdených na lokalite
Meno Rodové | Meno Druhové | Autor | Typ | Trieda |
---|---|---|---|---|
kulík | riečny | Stavovce | stavovce |